Mýty o klimatickej zmene

V online priestore koluje množstvo nepresných a nesprávnych informácií o klimatickej zmene. Preto sme sa v Slovenskej klimatickej iniciatíve rozhodli zozbierať tie najčastejšie a jednoduchou formou, s uvedením serióznych zdrojov a s pomocou klimatológov ich vysvetliť. Ak viete o ďalších mýtoch či nepresných informáciách týkajúcich sa klimatickej zmeny, dajte nám vedieť a pridáme ich k nášmu vysvetľujúcemu zoznamu.

Foto: https://stocksnap.io/author/travelphotographer
#vplyv_cloveka

Nesprávny fakt: Je vedecký fakt, že človek žiadnym spôsobom nevplýva na klímu.

Práve naopak. V histórii Zeme prebiehali teplejšie aj chladnejšie obdobia (veď doby ľadové sú známy fakt), ibaže išlo o udalosti, ktoré prebiehali tisíce rokov – postupne. Aktuálne merania ukazujú, že Zem sa otepľuje veľmi rýchlo a môže za to najmä nárast koncentrácie oxidu (kysličníku) uhličitého (CO2) v atmosfére. A ten sa tam dostal v tak vysokom množstve práve vďaka ľudským aktivitám – predovšetkým spaľovaním fosílnych palív1. Napríklad na Slovensku má najväčší podiel na tvorbe emisií skleníkových plynov výroba energie – vykurovanie budov a podobne.

#klima_historia

Nepresný fakt: Klimatické zmeny sa diali na Zemi odjakživa a dejú sa aj teraz, ľudia za nič nemôžu.

Áno, je pravda, že chladnejšie a teplejšie obdobia na Zemi prebiehali opakovane počas jej 4,5 miliárd rokov trvajúcej existencie. A preto všetky seriózne modely vývoja klímy pre nasledujúce desaťročia s tým rátajú. Tieto teplotné zmeny v histórii Zeme však prebiehali postupne, stovky až tisíce rokov. Nárast teploty v dnešnom svete 2 prebieha veľmi rýchlo, rádovo v rokoch až desaťročiach a priamo súvisí s nárastom koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére3. No a nárast CO2 je zase priamo úmerný ľudskej aktivite – spaľovaniu fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa, zemný plyn a pod.

#klimatologia_omyl

Nepresný fakt: Veď aj klimatológovia a vedci sa môžu mýliť.

Samozrejme, podstatou vedy je neustále pochybovať o záveroch, ku ktorým vedci dospeli. Ale to neznamená, že ľubovoľná vymyslená teória má rovnakú váhu ako seriózna vedecká štúdia, najmä ak sa na nej zúčastnili desiatky či stovky vedcov z celého sveta, vzájomne kontrolovali svoje výpočty a závery, postup svojho uvažovania zverejnili a tak ich môže ktokoľvek skontrolovať. Záver vedy platí, kým sa nenájdu seriózne dôkazy, z ktorých sa dá vyvodiť iný záver. A zatiaľ všetky dostupné závery hovoria o tom, že klimatická zmena je skutočná a spôsobila ju – v sile , v akej sa prejavuje – ľudská činnosť.

#nepresnost_vedy

Nepresný fakt: Existuje veľa teórií o tom, ako sa klimatická zmena prejaví, takže vedci sami nevedia, čo sa stane, preto netreba panikáriť a brať ich závery s rezervou.

Vedci neustále zdokonaľujú modely snažiace sa vypočítať, kam klimatická zmena presne povedie, napriek tomu, že všetci seriózni vedci sa zhodujú na tom, že klimatickú zmenu spôsobili ľudské aktivity. Prvý dôvod na neustále zdokonaľovanie výpočtov je ten, že vedci nemôžu vedieť, ako jednotlivé štáty a spoločnosti zareagujú a ako rýchlo sa podarí ľudské aktivity transformovať na čistejšie zdroje energie. Preto klimatológovia pracujú v tzv. scenároch 4 – modelujú budúcnosť na základe dát, podľa toho, ako sa môžu zmeniť jednotlivé ľudské aktivity. Súvisí to aj s tým, aké vstupné parametre (počiatočné podmienky), fyzikálne modely, používajú a do akej hĺbky, presnosti či podrobnosti idú. To súvisí s druhým dôvodom, prečo vedecká debata o dôsledkoch zmeny klímy neustále prebieha a prebiehať bude – uhlíkový cyklus Zeme, to znamená prirodzený kolobeh uhlíka, je stále pomerne málo preskúmanou oblasťou. Vedci na celom svete sa začali touto témou systematickejšie zaoberať vlastne až po tom, čo sa ukázalo, že ľudské aktivity výrazne menia klímu na Zemi. To, v čom sa však seriózni vedci na základe dôkazov zhodujú, je, že ľudská činnosť je najvýznamnejší činiteľ, ktorý mení klímu a otepľuje planétu tak rýchlo, ako žiadna iná aktivita alebo prirodzený faktor v histórii Zeme.

#zbytocne_konat

Nesprávny fakt: Neexistuje nič, čo by sme mohli urobiť alebo prestať robiť, aby sa zmena klímy zmiernila.

Práve naopak. Najserióznejšie poznatky o zmene klímy pochádzajú z Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC.ch), s ktorým spolupracuje viac než 800 vedcov z celého sveta. Scenáre vývoja klímy, ktoré IPCC vytvára, presne hovoria o tom, čo sa stane, ak ľudia nebudú robiť nič a čo sa stane, ak budú produkovať menej skleníkových plynov. Takže stále je možnosť nepriaznivý vývoj klímy zvrátiť. Ale tých možností je menej, ako pred 10 rokmi a bude ich menej s každým ďalším rokom nečinnosti. Môžeme napríklad zvyšovať energetickú efektivitu budov, aby sme v nich potrebovali menej energií. Rovnako môžeme budovať viac obnoviteľných zdrojov energie – pretože CO2 uniká najmä pri vytváraní energie spaľovaním fosílnych palív. Takže toho, čo vieme robiť, alebo čo vieme prestať robiť, je viac.

#klima_loby

Nepresný fakt: Klíma loby ohýba vedecké výskumy. Veď existuje 500 vedcov, ktorí tvrdia, že ľudská činnosť nemá nič spoločné s klimatickými zmenami.

Naozaj existuje list, ktorí podpísalo 500 ľudí, ktorí sa postavili za teóriu, že klimatická zmena nie je spôsobená ľudskou činnosťou. Organizácie overujúce fakty však zistili 5, že medzi týmito ľuďmi nie je takmer žiadny vedec, venujúci sa výskumu klímy, niektorí dokonca nie sú ani vedci, pričom veľká časť z týchto ľudí je spojená s organizáciami propagujúcimi aktivity fosílneho priemyslu – uhlie, ropa, zemný plyn a pod. Takže tento list nie je záverom štúdie 500 vedcov, ide len o osobný názor ľudí, ktorí sa výskumom klímy seriózne nikdy nezaoberali.

#sadenie_lesov

Chybný záver: Chráňme a saďme lesy a celá klimatická zmena sa zastaví.

Stromy, podobne ako väčšina rastlín, naozaj spotrebúva CO2, veď to je podstata fotosyntézy, o ktorej sa učia deti na základnej škole. Strom “zoberie zo vzduchu” CO2 a premení ho vďaka slnečnému žiareniu na kyslík, pričom zvyšný uhlík uchová vo svojom tele (vďaka tomu rastliny hrubnú a rastú). Ibaže v atmosfére je také množstvo CO2, aké tam nebolo posledných 3-5 miliónov rokov. Okrem toho lesy, stromy a rastliny nespotrebúvajú CO2 zo vzduchu rovnako počas celého roka – závisí to od počasia, typu pôdy a podobne 6. Ľudia však vypúšťajú skleníkové plyny (oxid uhličitý a metán) neustále – elektrina sa vyrába stále, rovnako ako teplo, autá jazdia, poľnohospodárstvo funguje neustále. V takomto množstve lesy samé o sebe nedokážu “pohltiť” toľko CO2, aby ľudské aktivity prestali planétu zohrievať. Jediná šanca, ako dostať do atmosféry menej CO2 je všade, kde to je možné, prejsť z fosílnych palív (ropa, uhlie, zemný plyn) na úspornejšie systémy s čistejšími zdrojmi energie. Preto potrebujeme mať viac energeticky efektívnych budov, ktoré nemíňajú energiu zbytočne a energiu (elektrinu a teplo) vytvárať čo najviac z obnoviteľných zdrojov energie.

#najvacsi_producenti

Chybný záver: Slovensko nepotrebuje nič robiť, stačí tlačiť na Čínu a USA, aby prestali produkovať toľko CO2.

Faktom je, že najväčší producenti skleníkových plynov v súčasnosti sú Čína, USA, EÚ, India, Rusko a Japonsko 7. Doteraz, však, USA vypustili 28% emisií, Európska únia 22%, Čína 12% ak vezmeme do úvahy vypúšťanie skleníkových plynov v celej histórii, resp. od začiatku priemyselnej revolúcie v r. 1751. Európska únia chce využiť zmenu na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť, aby si aj do búdcnosti zabezpečila konkurencieschopnosť a inovácie. Druhý aspekt je, že ak chceme vyriešiť akýkoľvek problém, musíme vždy začať od seba – ak malé Slovensko nebude robiť nič, len ďalej produkovať skleníkové plyny, neprispieva k riešeniu problému a ani nenapreduje vo vyvíjaní takého spôsobu života a čistejších technológií, ktoré budú v budúcnosti nevyhnutné na celom svete. Okrem toho opatrenia na zmiernenie klimatickej zmeny potrebujeme robiť najmä pre seba – ak budeme mať napríklad kvalitné budovy, nemusíme toľko energie míňať na ich vykúrenie a vychladenie a nebude toľko ľudí trpieť energetickou chudobou. Ak budeme mať viac energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov a produkovanej v regiónoch, budeme odolnejší voči výpadkom napríklad pri extrémnych prejavoch počasia, ktorých je s prehlbujúcou sa klimatickou zmenou viac a sú tiež intenzívnejšie.

#nove_dane

Chybný fakt: Klimatické hnutie je výmysel, ide tu len o zavedenie nových daní a obmedzovanie práv a slobôd.

Neexistuje žiadne centrálne koordinované klimatické hnutie. Sú tu však vedci, ochranári, politici, aktivisti a iní odborníci, ktorí upozorňujú na to, že ak neprestaneme vypúšťať do atmosféry toľko uhlíka, planéta sa zmení natoľko, že na mnohých miestach prestane byť pre ľudí obývateľná – a títo ľudia sa potom presunú do iných krajín, čo vytvára ešte väčší problém s migráciou. Nie je tiež pravda, že množstvo ľudí, odborníkov a inštitúcií tlačí na klimatické dane – sú rôzne riešenia, ako znížiť vypúšťanie skleníkových plynov. Uhlíková daň je len jedna z nich a ak sa aj o nej hovorí, tak najmä v súvislosti s veľkými znečisťovateľmi ovzdušia, alebo sa hovorí o takom nastavení, ktoré zníži daň z práce a zvýši daň zo spotreby, teda sa viac oplatí pracovať a menej nadbytočne spotrebovávať.
S obmedzovaním práv a slobôd je to tak, že čím skôr začneme konať, tým menej sa naše životy budú musieť zmeniť. Ak klimatická zmena bude v súčasnom tempe prebiehať aj ďalej, je možné, že spôsobí také škody a zmeny v spoločnosti, ktoré povedú k nástupu diktátorských režimov, ktoré budú hľadať radikálne riešenia za cenu obmedzovania práv a slobôd. Aj preto vedci odporúčajú konať okamžite a zmierniť vplyv človek na klímu Zeme.

#korporacie

Chybný záver: Stačí tlačiť na veľké korporácie a klimatická zmena sa zastaví.

Klimatická zmena sa nezastaví, ak bude ktokoľvek na kohokoľvek tlačiť, pretože neexistuje jeden pôvodca skleníkových plynov. Klíma sa otepľuje vďaka ľudským aktivitám, ktoré sú výsledkom mnohých prepojených ľudských činností. Riešením je vytvoriť taký systém opatrení, aby sa do atmosféry neuvoľňovalo viac uhlíka, ako Zem stihne zachytiť, inak povedané, aby sme vypúšťali len do výšky celkových záchytov (to je tá uhlíková neutralita8). Priemysel (veľké korporácie) pritom vypúšťajú menej CO2, ako vzniká pri výrobe energií a tepla. Preto vieme veľa urobiť aj bez veľkých korporácií – napríklad ak naše domy, byty a kancelárie budú energeticky efektívne a energia bude vyrobená z obnoviteľných zdrojov.

#sopky_vesmir

Chybný záver: Výbuchy sopiek, piesok z púšte a to čo, sa robí vo vesmíre, je príčina klimatickej zmeny, nie aktivity človeka.

Klimatológovia, vedci zaoberajúci sa výskumom rôznych vplyvov na klímu Zeme, nenašli žiadny iný tak silný vplyv na zmenu klímy za obdobie minimálne posledných 70 rokov (teda od začiatku 50. rokov 20. storočia), ako je aktivita ľudí, predovšetkým spaľovanie fosílnych palív – uhlie, ropa, zemný plyn atď. Preto potrebujeme s energiou čo najviac šetriť (pomôžu tomu kvalitné, energeticky efektívne budovy) a vyrábať ju z obnoviteľných zdrojov energie.

#problem_buducnosti

Nepresný fakt: Klimatická zmena je problém budúcnosti, netreba sa tým teraz vôbec zaoberať.

V skutočnosti sa klimatická zmena prejavuje už teraz 9 – takmer každý rok sa prekoná nejaký historický teplotný rekord. Zvyčajne je tých pokorených rekordov viac 10, pričom ešte nikdy v období systematických meteorologických meraní a pozorovaní sa nestalo, aby takéto zmeny boli sústredené na tak krátky časový úsek – zmeny klímy sa v počasí prejavovali v stáročných až tisícročných intervaloch. Ak sa nezačne problém riešiť teraz, nielenže bude o pár rokov neriešiteľný, ale bude stáť aj omnoho viac peňazí , ľudských životov a vymretých druhov. Jednoducho sa to dá predstaviť na situácii, keď vám horí byt. Čím neskôr začnete tento problém riešiť (uhasíte požiar), tým viac škody spôsobí a tým to bude celé stáť viac peňazí a v istom momente už v byte nebude možné ani bývať.. Pretože je rozdiel, či vám zhorela len jedna miestnosť alebo celý byt, a či zapálilo “len” pivnicu, alebo aj obytné miestnosti, a či utrpel len nábytok alebo aj elektrina a pod. . Čím viac sa riešenie problému odkladá, tým to stojí aj viac peňazí a je možné, že o pár rokov už nebudeme mať čo hasiť. Čím skôr začneme konať, tým rýchlejšie problém zmiernime a ušetríme peniaze, ktoré by sme inak museli dať na nápravu škôd. Kvalitné budovy, ktoré nemíňajú energiu na vykurovanie a chladenie zbytočne, nepostavíme za jeden rok. Rovnako na vybudovanie regionálnych zdrojov energie produkovanej z obnoviteľných zdrojov treba istý čas. Preto treba konať hneď, nie až keď prejavy klimatickej zmeny budú existenčne nezvládnuteľné a energetickou chudobou bude trpieť ešte viac ľudí.


Zdroje informácií a dát

1NASA: Fakty o klimatickej zmene (v angličtine)

2SHMÚ: Klíma na kontinentoch 21. storočia – výrazne teplejšia a suchšia

3SHMÚ: Posledné štyri roky boli globálne najteplejšie v histórii

4IPCC: Dlhodobé scenáre vývoja klímy (v angličtine)

5IPCC: Dlhodobé scenáre vývoja klímy (v angličtine)

6Celková bilancia zachyteného a uvoľneného uhlíka je v prípade rastlín pomerne blízka nule (mierne na strane záchytu). Celková ročná bilancia záchytu uhlíka rastlinami je max. 1-2,5 mld. ton uhlíka (teda maximálne niečo cez 9 mld. ton CO2) – v tomto zmysle ide o záchyt antropogénnych emisií CO2. Celkové toky uhlíka medzi atmosférou a biosférou sú rádovo +-120 až 130 mld. ton C ročne (ale sú relatívne stabilné).

7Kumulatívne emisie CO2

8Prínosy uhlíkovej neutrality do roku 2050 (v angličtine)

9SHMÚ: Rok 2019 bol globálne druhý najteplejší v histórii

10SHMÚ: Globálna klíma v rokoch 2015 – 2019: Klimatická zmena sa zrýchľuje

Informácie pre ďalšie štúdium

Podiel CO2 v atmosfére za posledných 800 tisíc rokov

Krajiny produkujúce najviac CO2

Kumulatívne emisie CO2

Prínosy uhlíkovej neutrality do roku 2050

Integrovaný národný energetický a klimatický plán Slovenska na roky 2021-2030

Klimatické štúdie Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC)

Dlhodobé scenáre vývoja klímy od IPCC

Jedna z organizácií oddeľujúca fakty od hoaxov v oblasti klimatickej zmeny

Dôsledky otepľenia Zeme o 1,5 stupňa (vypracovaný IPCC)

Ako klimatickú zmenu riešiť, si môžete pozrieť v prehľade cieľov Slovenskej klimatickej iniciatívy

Menu