Problém s platením účtov za energie majú na Slovensku hlavne rodiny s deťmi. Ukázala to štúdia Slovenskej akadémie vied, podľa ktorej až 40 % domácností, ktoré trpia tzv. energetickou chudobou, tvoria úplné rodiny s deťmi. Slovenská klimatická iniciatíva (SKI), ktorej členom je aj Slovenská akadémia vied, upozorňuje, že pomoc ohrozeným domácnostiam musí byť adresná a motivujúca.
Úplné rodiny s deťmi tvoria najväčšiu časť energeticky chudobných na Slovensku. Najvýraznejšie však energetická chudoba ovplyvňuje jednorodičovské domácnosti, kde je podľa štúdie ohrozená viac ako každá 6. domácnosť. Tento problém je častý aj u jednočlenných domácností a v úplných rodinách s deťmi. „Na Slovensku nám bohužiaľ stále chýba jasná definícia energeticky chudobnej domácnosti. Ak chceme, aby bola pomoc adresná, treba si najskôr ujasniť, komu má ísť,“ uviedla Kateřina Chajdiaková, koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Štúdia Prognostického ústavu SAV, ktorý je členom SKI, vychádzala z porovnania príjmov a výdavkov domácnosti, ktoré dala do súvisu s výškou životného minima na Slovensku. Podľa jej prepočtov je tak domácnosť ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade všetkých účtov za energie zostane menej ako 1,5-násobok životného minima a zároveň je jej ročný čistý príjem prepočítaný na počet členov domácnosti a ich vekovú štruktúru menší ako 9 079 eur.
Riešenie energetickej chudoby ide pritom aj ruka v ruke so zmierňovaním klimatických zmien, ktoré sa vo forme vysokých teplôt a extrémnych výkyvov počasia čoraz častejšie prejavujú aj na Slovensku. „V nezateplených budovách dochádza k veľkým únikom tepla, domácnosť tak musí prirodzene viac kúriť. Takisto staré elektrospotrebiče majú vyššiu spotrebu elektriny ako tie nové, úspornejšie. Rovnako tak nie je jedno, či je domácnosť vykurovaná centrálne alebo má vlastný zdroj tepla, ktorým môže byť novší kotolalebo aj piecka na drevo,“ vysvetľuje dôvod, prečo majú práve energeticky chudobné domácnosti vyššiu spotrebu energií Dušana Dokupilová, RNDr., PhD. z Prognostického ústavu SAV, spoluautorka štúdie.
Aj preto potrebuje podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) štát zrýchliť a zjednodušiť finančnú pomoc, ktorá má pomôcť riešiť tieto témy. „Problémom nie je ani nedostatok finančných prostriedkov. V najbližších desiatich rokoch bude mať Slovenská republika na opatrenia, ktoré jednak pomáhajú znižovať náklady na energie, ale aj prispievajú k zmierňovaniu klimatických zmien, až 10 mld. eur,“ upozorňuje Kateřina Chajdiaková, koordinátorka SKI.
Podľa nej plošné opatrenia, akým bolo aj tohtoročné dodotovanie cien pre všetkých, nie je pre Slovensko dlhodobo udržateľným riešením. „Dotujeme aj domácnosti, ktoré to nepotrebujú. Na druhej strane príspevok na bývanie, ktorým pomáhajú energeticky chudobným v iných krajinách, na Slovensku veľká časť z nich nedostane. Nárok naň totiž majú len domácnosti v hmotnej núdzi. Definícia energetickej chudoby by určila, komu musíme pomôcť Ide o nástroj na prideľovanie adresnej pomoci “ upozorňuje na jeden z problémov K. Chajdiaková.
Ceny palív ako uhlie a zemný plyn budú podliehať obchodovaniu s emisnými kvótami od roku 2026, čo pocítia najmä domácnosti. Podľa K. Chajdiakovej preto musí štát pripraviť opatrenia, ktoré Slovensko pripravia na novú situáciu. „Potrebujeme ľudí v prvom rade motivovať a umožniť im prístup k riešeniu ich problému. Aby pre nich bolo efektívnejšie napríklad zatepliť dom či vymeniť starý elektrospotrebič za nový a nie čakať každý rok na finančnú pomoc od štátu, ktorá podstatu problému nerieši,“ vysvetlila K. Chajdiaková. Ako dodáva, je potrebné zmeniť myslenie a prístup ľudí k využívaniu energetických zdrojov, ako aj užívateľsky zjednodušiť a nastaviť dotačné schémy a administratívne procesy. „Energetická chudoba je komplexný problém. Je potrebné finančne podporiť energeticky chudobné domácnosti, rozšíriť sociálnu prácu či vytvoriť sociálne nájomné bývanie. Najdôležitejšie však je konečne prijať aspoň základné opatrenia na jej adresné riešenie, napríklad nastaviť dotačnú schému Obnov Dom pre energeticky chudobné domácnosti,“ uviedla Dušana Dokupilová.
Ľuďom podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy treba uľahčiť prístup k riešeniu ich problému bez zbytočnej byrokracie. „Ak niekto nemá na zaplatenie účtov, len ťažko môžeme čakať, že si zateplí dom, ak na to dostane 50 % dotáciu, keď zvyšných 50 % nákladov nemá z čoho zaplatiť,“ upozornila K. Chajdiaková. Ako dodala, súčasná a aj nová vláda by mala finančné prostriedky z plánu obnovy využiť adresne, aby pomohli tým, ktorí ich najviac potrebujú. Pomoc by zároveň mala riešiť nielen aktuálny problém, ale priniesť výsledky aj do budúcna. Národný cieľ na zníženie energetickej chudoby, ako aj politiky a opatrenia na jeho dosiahnutie musia byť podľa SKI súčasťou pripravovaného Národného energetického a klimatického plánu (NECP).