Slovensko takmer vôbec nevyužíva svoj potenciál geotermálnej energie. Aktuálne prostredníctvom geotermálnej energie neprodukujeme žiadnu elektrickú energiu. Na vykurovanie ju používame len v obmedzenej miere. V porovnaní s Islandom, ktorý vyrába elektrinu z geotermálnych zdrojov od roku 1969 a má inštalovanú kapacitu 755 MW, sme veľmi málo ambiciózni. Slovensko zatiaľ plánuje do roku 2030 inštalovať kapacitu len 4 MW. Krajina tak, podľa expertov Slovenskej klimatickej iniciatívy, zďaleka nevyužije všetky prírodné a významné možnosti elektrickej energie a tepla, ktoré by v čase energetickej krízy mohla produkovať z ekologicky čistého obnoviteľného zdroja.
„Rozvoju využívania geotermálnej energie na Slovensku by pomohli tri základné opatrenia. Prvým krokom, by malo byť odstránenie administratívnych prekážok v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Druhým krokom by mala byť podpora prieskumných vrtov na geotermálnu energiu zo štrukturálnych fondov. No a tretím krokom by malo byť, aby sme využitie geotermálnej energie dostali do všetkých relevantných strategických dokumentov – napríklad do Integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý určuje priority Slovenska v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2030, ale s ohľadom na dosiahnutie cieľa uhlíkovej neutrality v roku 2050,“ konštatovala Kateřina Chajdiaková, koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Po zmene platnej legislatívy v tejto oblasti volajú aj predstavitelia producentov energie z OZE.
„Slovensko cez zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie doslova bráni rozvoju obnoviteľných zdrojov energie. Potom sa nemôžeme čudovať, že síce už od roku 1989 vieme vďaka štátnemu prieskumu, aký je potenciál geotermálnej energie u nás, no za viac ako 30 rokov sme sa nepohli takmer z miesta. Podľa nášho aktuálneho odhadu bude možné do roku 2030 dosiahnuť dodatočných 40 MW inštalovaného výkonu na výrobu elektriny z geotermálnej energie. Mali by sme si preto v tomto zmysle stanoviť korešpondujúci cieľ v národnom energetickom a klimatickom pláne“ vyjadril sa Ján Karaba zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Zvýšenie lokálnej produkcie elektrickej energie a tepla z OZE by podľa SKI malo nielen pozitívny dopad na zvýšenie energetickej bezpečnosti SR, ale aj na naše regióny a našu klímu.
„Island a Taliansko, ale aj Maďarsko sú krajiny, ktoré už teraz profitujú z prírodného bohatstva v podobe geotermálnej energie. Ide pritom hlavne o bezimisnú výrobu tepla, preto konkuruje najmä vykurovaniu plynom. Geotermálna energia znamená významný krok k energetickej sebestačnosti Slovenska, ochrane klímy a v neposlednom rade – vzhľadom na primárne regionálne využitie OZE – možný benefit pre naše obce a mestá,“ povedala Kateřina Chajdiaková z SKI.
Aktuálnu tvorbu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu má na starosti Ministerstvo hospodárstva SR . Ide o kľúčový dokument, ktorý má zabezpečiť plnenie energetických a klimatických cieľov SR a dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Súčasne platný národný plán bol prijatý v roku 2019 a bol kritizovaný Európskou komisiou za svoju nízku ambicióznosť. V oblasti využívania geotermálnej energie na výrobu elektriny napríklad počíta s inštaláciou len 4MW nového výkonu. Podľa odborníkov má pritom Slovensko desať násobne vyšší potenciál. Aj preto experti z akademického prostredia, biznisu aj mimovládneho sektora volajú po zásadných zmenách a ambicióznejšom využívaní geotermálnej energie a všeobecne OZE v SR.