Ani po piatkovom mimoriadnom rokovaní ministrov pre energetiku nevieme aké je spoločné riešenie Európskej únie pre aktuálnu energetickú krízu. Jediné, čo vieme, že Slovenská republika má výhrady voči šetreniu energiami a stále rigídne trvá na svojom zastaralom a mimoriadne pomalom prístupe k úsporám, energetickej efektívnosti a skutočnému rozvoju OZE.
Slovenská klimatická iniciatíva už v marci tohto roku vyzvala vládu, aby jednak urýchlene navrhla cestu k odstráneniu našej závislosti na dovozoch energetických surovín, či finálnych energetických produktov z Ruskej federácie (plyn, ropa, jadrové palivo) a zároveň urýchlila opatrenia na podporu úspor elektrickej a tepelnej energie, ako aj rozvoj OZE (napríklad masívnejšie využitie solárnej, veternej a geotermálnej energie).
Téme zásadnej transformácie energetiky a obmedzenia využívania fosílnych zdrojov (v našom prípade ropy a plynu z RF) sa v minulosti venovala aj Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu. V správe z roku 2020[1] podrobne skúma možný scenár transformácie energetiky do roku 2050. S transformáciou predstavila aj očakávané náklady a dopady na HDP, zamestnanosť a ďalšie socioekonomické ukazovatele na úrovni rôznych regiónov sveta.
„Správa sa venuje tomu ako skutočne efektívne a rýchlo obmedziť používanie fosílnych palív a splniť ambiciózne klimatické záväzky. Autori konštatujú, že investícia do energetickej udržateľnosti sa jednoznačne vráti, resp. že náklady súčasného geopoliticky i environmentálne neudržateľného smerovania energetiky sú a ešte budú vyššie, ako náklady sledovaného transformačného scenára. Preložené do normálnej reči to znamená, že z vynúteného prechodu na energetický systém založený na úsporách energie, zvyšovaní energetickej efektívnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov môže Slovensko profitovať,“ vysvetľuje Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.
V rámci Európskej únie vychádza pri transformačnom scenári zamestnanosť o +2,6 %, HDP o +7,4 % a blahobyt o 10,6 % vyšší ako v tradičnom scenári (teda v geopoliticky i environmentálne neudržateľnom pokračovaní v závislosti od fosílnych palív).
„Zo strašiaka obnoviteľných zdrojov, zvyšovania energetickej efektívnosti a úspor sa aj vďaka vysokým cenám a vojne stáva reálna a ekonomicky realizovateľná alternatíva. Vieme čo robiť, aj ako to robiť otázny zostáva už len politická vôľa tých, ktorí rozhodujú o našej energetike. Apelujeme na nich, aby sa konečne rozhýbali – ekonomickým a trvalo udržateľným smerom. Napríklad očakávame, že sa konečne ambície na dosiahnutie energetických úspor a využívanie OZE pretavia aj do Integrovaného národného energetického a klimatického plánu ,“ konštatovala koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková.