Úspory energie v budovách a rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov sú podľa EÚ riešením rekordných cien energií aj receptom na zmenu klímy. Ako môže Slovensko využiť súčasnú energetickú, geopolitickú a klimatickú krízu, aby sa stala impulzom pre šetrenie energiami a prechod na zelenú energetiku?
Bežní ľudia aj firmy si v súčasnej krízovej situácii uvedomujú, že šetrenie energiami aj investície do obnoviteľných zdrojov sú ich hlavnou možnosťou, ako znížiť extrémne vysoké účty za energie. Napriek zrejmým výhodám a enormného záujmu verejnosti však energetické úspory nie sú v centre pozornosti slovenských politikov.
Za záujmom ľudí o obnovu domov a zelené zdroje energií však zaostávajú aj politiky a nástroje financovania, ktoré by mali na súčasnú situáciu reagovať. Zároveň Slovensku chýba aktuálny dlhodobý plán zelenej transformácie, čo ho brzdí v reálnom zhodnotení kapacít úspor a obnoviteľných zdrojov a bráni mu stanoviť si ambiciózne ciele.
Ukážkou toho, že Slovensko dokáže čerpať európske peniaze predsa len efektívne, má byť obnova 30 tisíc rodinných domov z Plánu obnovy a odolnosti. Samosprávy, firmy aj odborná verejnosť však varujú, že financie budú vynaložené neefektívne a nedostanú sa k skupinám ohrozených energetickou chudobou. Zároveň je otázne, či je celý proces pre prijímateľa nastavený priateľsky a s dostatočnou odbornou pomocou.
Aký je dlhodobý plán Slovenska na znižovanie potreby energií a zvyšovanie miery výroby energie z obnoviteľných zdrojov? Kde sú hlavné bariéry? Ako efektívnejšie využiť peniaze na zelený prechod, či už z Plánu obnovy a odolnosti alebo nových eurofondov? Ako pripraviť dotačné schémy, aby Slovensko pokračovalo v renovácii domov aj po skončení plánu obnovy? Ako zahrnúť do zelenej transformácie najzraniteľnejších občanov?
Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedali spíkri na konferencii Slovenskej klimatickej iniciatívy.