Slovensko v boji s klimatickými zmenami nesplní do roku 2030 ani už v minulosti formálne prijaté záväzky. Európskej komisii (EK) sme zaslali plán, podľa ktorého budeme využívať menej obnoviteľných zdrojov, produkovať viac emisií skleníkových plynov, a dosiahneme nižšie úspory energií, ako sme sa zaviazali. Na opatrenia, ktoré Slovensku majú pomôcť splniť tieto záväzky, budeme mať pritom zo zdrojov EÚ do roku 2033 k dispozícii 10 mld. eur.
Na viaceré z nedostatkov, ktoré v pondelok vytkla Slovensku EK, upozorňovala Slovenská klimatická iniciatíva už cez leto. V tom čase Ministerstvo hospodárstva SR pripravovalo aktualizovaný návrh Národného energetického a klimatického plánu. „Okrem príliš nízkych cieľov je jednou z hlavných výhrad EK aj nejasný plán opatrení, pomocou ktorých chceme dokonca aj tieto prinízke ciele dosiahnuť. Pritom na ich dosiahnutie nám EÚ poskytne až 10 mld. eur,,“ upozorňuje Kateřina Chajdiaková, koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Jednou z hlavných výhrad EK bola napríklad aj nedostatočné vysporiadanie sa s pomocou obyvateľom ohrozeným energetickou chudobou. Slovenský INEKP totiž neobsahuje vysvetlenie, ako ide Slovensko pomáhať energeticky chudobným domácnostiam. Pritom by mal INEKP tvoriť základ pre tvorbu Solciálno – klimatického plánu.
„Pokiaľ ide o energetickú chudobu, návrh aktualizovaného plánu uvádza niekoľko národných programov a stratégií. Plán však jasne nevysvetľuje, ako sa rieši energetická chudoba štrukturálnym spôsobom, ani nevysvetľuje, ktoré opatrenia sú konkrétne zamerané na zraniteľné domácnosti v energetickej chudobe alebo ich očakávaný vplyv,“ upozorňuje K. Chajdiaková.
Nesplnenie záväzkov SR vyčítala Európska komisia v piatok Slovensku napríklad v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energií (OZE). V súčasnosti je tento podiel využívania OZE pri výrobe elektriny, tepla a chladu, ale aj dopravy na úrovni 18,1 %, výhrady má EK k nastaveniu cieľa pre rok 2030 na úrovni 23 %. Slovensko by totiž, aj podľa revidovaného cieľa EÚ, malo mať ambíciu zvýšiť tento podiel aspoň na 35%. „Tento cieľ nie je vôbec nereálny. Keďže sa u nás výstavba zelených zdrojov v rokoch 2012 až 2021 prakticky zastavila, Slovensko má stále obrovský potenciál. Navyše, iné krajiny, ktoré už počas týchto rokov významne budovali OZE, počítajú aj s vyššími cieľmi, dodáva K. Chajdiaková.
Výhrady EK k znižovaniu skleníkových plynov sú ešte výraznejšie. Hoci by sme mali znížiť emisie oproti roku 2005 o 22,7 %, zaslaný NEKP má aj v tomto nejasné ciele. Po prepočtoch poskytnutých údajov Európskou komisiou totiž počíta Slovensko so znížením emisií iba o 12,9 %. „Iné projekcie síce počítajú s 22,3 %, ale aj to by bolo menej ako je náš záväzok. Na nejasnosť výpočtov, ale aj nízke ciele, sme pritom ministerstvo hospodárstva v čase prípravy INEKP upozorňovali my, ale aj mnohí ďalší,“ dodáva K. Chajdiaková.
Slovensko by podľa K. Chajdiakovej malo veľmi dobre využiť 7 mesiacov, ktoré zostávajú do predloženia finálneho návrhu NEKP v júli 2024. „Nastavovanie si cieľov pod úrovňou záväzkov, ktoré sme prijali, je zlý signál. Najmä v čase, kedy celá Európa rieši nielen klimatické zmeny, ktoré už spôsobujú škody aj na Slovensku, ale aj bezpečnosť výroby a dodávky energií, a cenovú dostupnosť energií,“ dodáva K. Chajdiaková. Od kvality finálneho návrhu môže podľa nej závisieť aj to, akú časť z 10 mld. eur, ktoré by Slovensko malo dostať na splnenie cieľov, napokon EK uvoľní. „Nielen my, ale aj ďalšie organizácie, ktoré upozorňovali na tieto nedostatky už cez leto, sú pripravené pomôcť pri príprave NEKP, ktorým nielenže prispejeme k zmierňovaniu klimatických zmien, ale môže priniesť aj významné prostriedky na pomoc domácnostiam, ale aj firmám,“ dodáva K. Chajdiaková.