Jedinečný kvalitatívny prieskum názorov slovenskej verejnosti o problematike zmeny klímy, realizovaný v lete 2022 agentúrou Actly pre Fridrich Ebert Stiftung a Slovenskú klimatická iniciatíva popisuje slovami verejnosti emócie a obmedzenia vo vnímaní klimatickej zmeny občanmi SR. Diskusie v tzv. „focus groups“, ktoré sa konali vo všetkých krajských mestách SR ukazujú, že občania ešte stále pociťujú výrazný nedostatok faktických informácií, spracovaných v zrozumiteľnej forme, tak o príčinách a dopadoch zmien klímy, ako aj o možných prínosoch zelenej transformácie.
„Pozitívnym výsledkom prieskumu je, že spochybňovanie existencie klimatickej zmeny je zdá sa za nami. Ľudia majú so zmenami klímy priamu skúsenosť, reprezentovanú extrémnymi prejavmi počasia. Tou negatívnou správou je, že existenciu zmeny klímy sprevádza nedôvera k tomu, čo v tejto veci robia politici a aká budúcnosť nás preto čaká. Je preto dôležité, aby štát ponúkal konzistentné, dlhodobé a reálne riešenia. Napríklad zjednodušil prístup k obnove domov a inštalácii obnoviteľných zdrojov energie “ doplnila koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková.
Na druhej strane však tento prieskum potvrdil, že verejnosť očakáva od politikov akčnejší prístup k téme a efektívne riešenia.
„Tu vidíme veľký priestor pre predstaviteľov štátu a politikov, aby sa intenzívnejšie venovali téme klimatickej zmeny, aby predkladali návrhy na možné riešenia a vysvetľovali ich prínosy pre každodenný život ľudí. Ľudia túžia ochrániť prírodné prostredie, pretože si tak chránia aj les kam chodia na huby, na prechádzky, alebo na výlet a na bicykel. Príroda je pre nich relax a spája sa s pozitívnymi zážitkami.“ Konštatoval Robert Žanony zo slovenského zastúpenia Friedrich-Ebert-Stiftung.
Dôvodom, prečo sa organizácie a odborníci rozhodli realizovať kvalitatívny prieskum je chýbajúca priama výpoveď o tom, čo Slovensky a Slováci hovoria o zmene klímy. Priama výpoveď potvrdzuje, že zatiaľ nie je široká verejnosť tak celkom angažovaná a nedôveruje ponúkaným riešeniam.
„Bez ľudí to nejde. Bez ich súhlasu, pochopenia, spolupráce, angažovanosti nedokážeme riešiť kľúčové otázky zmeny klímy a robiť opatrenia v oblastiach, ktoré majú na klímu zásadný dopad, ako je energetika, doprava, či naše poľnohospodárstvo. Bez ľudí nemôže byť úspešná žiadna kampaň, transformačná politika, dekarbonizácia regiónu alebo správa chráneného územia. Preto je dôležité vedieť, kde máme problém v informovanosti, čomu verejnosť nerozumie a kde zamerať pozornosť, aby sme dokázali presadiť potrebné zmeny,“ konštatoval jeden zo spoluautorov prieskumu Jan Krajhanzl.
Zber dát bol realizovaný v júni 2022 technikou fokusových skupín pomocou diskusií. Spolu 58 respondentov vo veku od 16 – 66 rokov zo všetkých ôsmych slovenských krajov odpovedalo na 40 otvorených otázok doplnených o 5 scenárov smerovania Slovenska a 5 citátov rétoriky a o zmene klímy. Cieľom prieskumu bolo získanie spätnej väzby o celkovom vnímaní témy klimatických zmien a politík slovenskou verejnosťou, o názorových a myšlienkových prúdoch, ktoré k týmto otázkam vo verejnosti existujú, ako aj obraz o motívoch a argumentoch, ktorými svoje názory ľudia podporujú.