Obnoviteľné zdroje energie zohrávajú v boji s klimatickou krízou kľúčovú úlohu. Na Slovensku však ich rozvoj sprevádzali viaceré problémy a rozpory. Slovensko sa preto potrebuje poučiť z minulosti a nastaviť rozvoj zelenej energie tak, aby jej výroba bola technicky, ekonomicky a environmentálne udržateľná. Kým na európskej úrovni sa už nejaký čas živo diskutuje o tom, ako zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť výroby zelenej energie, na Slovensku sa zatiaľ zo strany štátu tejto téme príliš nevenovala odborná pozornosť.
Slovenská klimatická iniciatíva v spolupráci so Slovenskou asociáciou pre fotovoltický priemysel a OZE (SAPI) preto vypracovala štúdiu „Kritériá udržateľnosti obnoviteľných zdrojov energie“. Štúdia ponúka komplexný pohľad na to, akým spôsobom by sa na Slovensku mal uberať udržateľný rozvoj tých obnoviteľných zdrojov energie, ktoré majú najväčší technický a ekonomický potenciál do budúcnosti. Štúdia tiež identifikuje bariéry rozvoja OZE a navrhuje riešenia na ich odstránenie alebo zlepšenie.
„V Národnom energetickom a klimatickom pláne SR by do roku 2030 sa vláda zaviazala, že do roku 2030 vzniknú OZE s celkovým inštalovaným výkonom vyše 1300 MW predovšetkým v oblasti solárnej, veternej a vodnej energie. Tento plán však takmer vôbec nerieši podstatný rozmer zelenej energetiky, ktorým je ich dlhodobá udržateľnosť a rôzne prekážky rozvoja zo strany štátu,” povedal Ján Karaba zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), ktorý je jeden z autorov štúdie.
Hlavné zistenia a odporúčania zo štúdie:
Solárna energia:
Štúdia podrobnejšie analyzuje kritéria udržateľnosti pre projekty väčších pozemných fotovoltických elektrární, ktorých rozvoj bude nevyhnutnou súčasťou dosiahnutia cieľov energetického a klimatického plánu SR. Pri podpore tohto rozvoja týchto inštalácií by sa malo uprednostňovať využívanie pozemkov bývalých skládok odpadu, odkalísk, nevyužitých pozemkov v priemyselných areáloch, či pozemkov, na ktorých sa nachádzajú environmentálne záťaže. Umiestňovanie týchto zdrojov prichádza do úvahy aj na poľnohospodárskej pôde nízkej kvality, ktorá nemá potenciál využitia na poľnohospodárske účely. Z environmentálneho hľadiska je potenciálny negatívny vplyv týchto projektov na životné prostredie spravidla len minimálny alebo málo významný. Fotovoltika patrí k druhom OZE s najnižšími nákladmi na výrobu elektriny a preto si nevyžaduje špeciálnu prevádzkovú alebo investičnú podporu. Z ekonomického hľadiska je však nevyhnutné zmeniť reguláciu sieťových poplatkov na pripojenie a prístup do sústavy, ktorých súčasná výška predstavuje zásadnú prekážku ďalšieho rozvoja OZE.
Veterná energia:
Kritériá udržateľnosti veternej energie na Slovensku v súčasnosti sčasti rozoberá len jediný dokument vydaný zo strany štátnych orgánov, a tým je „Smernica Ministerstva životného prostredia z roku 2010, v ktorej sa ustanovujú štandardy a limity pre umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území Slovenskej republiky“. Smernica však vznikla v čase, keď ešte na Slovensku neboli prakticky žiadne skúsenosti s výstavbou veterných elektrární alebo parkov. Smernica je zároveň rozporuplná v tom, že spája prvky vplyvov životného prostredia s inými Štúdia SKI a SAPI dokazuje, že za posledných 10 rokov sa technologický pokrok v odvetví veternej energie posunul významným spôsobom dopredu a podstatne sa aj prehĺbili poznatky o jej využívaní a vplyvoch na životné prostredie. Tieto poznatky by sa mali zohľadňovať a využívať aj pri navrhovaní a povoľovaní týchto projektov, a to tak zo strany developerov ako aj zo strany štátnych orgánov. Je preto nevyhnutné aktualizovať legislatívu a štátnu politiku pre rozvoj projektov veternej energie, a to tak, aby bola v súlade s najlepšou medzinárodnou praxou.
Vodná energia:
Výstavba elektrární nových vodných diel si spravidla vyžaduje pomerne veľké zásahy do krajiny a životného prostredia, a tieto je preto potrebné komplexne a citlivo posúdiť. Platí to osobitne pre projekty vodných elektrární, ktoré prehradzujú celý vodný tok, čím vytvárajú bariéru toku a migrácie živočíchov. Z hľadiska udržateľnosti využívania vodnej energie na energetické účely by sa štát mal sústrediť predovšetkým na podporu modernizácie alebo rekonštrukcie existujúcich vodných elektrární alebo stavieb, súčasťou čoho by mali byť požiadavky na zmiernenie ich zásahu do vodného toku, životného prostredia a krajiny, napríklad dobudovaním rybovodov alebo splavov pre športové a rekreačné plavidlá. Pre povoľovanie projektov vodnej energie je zase mimoriadne dôležité zjednotiť posúdenie do jedného procesu a určiť spoločný rozsah a metodiku posudzovania tak, aby to bolo prehľadné pre všetky zúčastnené strany.
“Jedným z hlavných prostriedkov boja s klimatickou krízou je riadiť sa odporúčaniami odborníkov a dbať na rozvoj udržateľnej zelenej energie. To povedie k zníženiu emisií a uľahčí nám to nevyhnutný prechod od fosílnych palív. Štúdia Kritériá udržateľnosti OZE ponúka politikom a úradníkom návod, ako dokážu odstrániť prekážky a naplno, ale zodpovedne, naštartovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie zo slnka, vetra a vody ,“ zhrnula Liliana Rástocká, koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy.